Katarína Pavla Mizerová, 9.A.
Slovenské národné povstanie. Každé boje prinášajú bolesť a smútok. No keby povstanie nebolo, tak by nám pán Marczy nevravel zážitky, ktoré v tomto povstaní prežil. Táto beseda mi do života veľa priniesla. Myslím, že mladší žiaci ešte nevedeli o niektorých veciach, no keď dobre počúvali, zaujímavé informácie im vo vyšších ročníkoch pomôžu naučiť sa ďalšie zaujímavé a obohacujúce vedomosti. Táto beseda pre mňa nemala žiadne mínusy, pretože zážitky z vojny sú pre mňa veľmi vzácne. O vojne mi veľa rozprávali naši učitelia, ale ešte skôr mi o tom vraveli starí rodičia a rodičia. Páčilo sa mi ako pán Marczy opisoval mínomet, pištole a spôsob života na úteku. Keďže sme sa pána Marczyho mohli niečo opýtať, tak som sa odvážila aj ja. Myslím, že každá otázka bola zrozumiteľne zodpovedaná. Veľké poďakovanie patrí hlavne pánovi Marczymu, ale aj našim učiteľom, že nám umožnili sa zúčastniť na tejto besede s pánom Marczym, ktorý nám veľmi zaujímavo opisoval svoje zážitky. Myslím, že pán Marczy bude na túto besedu dlho spomínať, tak ako aj my. Želám každému žiakovi našej školy, aby takúto besedu mohol zažiť.

Filip Pemčák, 7.A.
Asi len málo rovesníkov v mojom veku sa dobrovoľne zamýšľa nad témou SNP. Čo vlastne o ňom vieme, vedieť by sme mali a prečo vypuklo? Kto boli tí, čo zomierali za vlasť, slobodu a našu budúcnosť? Pred nedávnom som mal možnosť vypočuť si jedno rozprávanie vojaka, ktorý SNP prežil. Vypočul som si mnohé historky, ktoré boli hlavne o odvahe a hrdinstve. Z môjho pohľadu boli veľmi odvážni, veď každý predsa riskoval svoj život a isto sa báli odhalenia. Ale aj napriek tomu vedeli, že je to ich povinnosť. Myslím si, že dnešná mládež len ťažko chápe udalosti tejto doby a neviem, či by sa správali tak, ako oni vtedy. Toto rozprávanie priameho účastníka SNP by malo zmeniť pohľad poslucháčov. Ako by sme sa zachovali my keby sme sa ocitli v rovnakej situácii? Bojovali by sme tiež tak statočne a odvážne alebo by sme si niekde v kryte smskovali?

Dušana Maliňáková, 9.A
II. svetová vojna bola veľkým momentom v dejinách, či už len nášho Slovenska, alebo celého sveta. Ja som ju mohla lepšie spoznať vďaka prednáške pána Marczyho. Z prednášky som bola celá užasnutá. V triede bola dobrá atmosféra a príbeh, ktorý nám bol rozprávaný, zaujal každého. Celý čas som rozmýšľala nad každým momentom, ktorý naši slovenskí vojaci prežívali. To skrývanie sa v lesoch, pušky, granáty a iné zbrane, no hlavne odlúčenie od svojich blízkych a strata pocitu domova. Je to veľmi smutné. A ešte viac preto, že to začali nejaký vysoko postavení ľudia, ktorým šlo len a len o politiku, a ktorí zapredávali vlastný štát. Umierali nevinné duše, ktoré mali svoje rodiny a vlastný život a tí, ktorí chceli pomôcť nám – Slovákom. Som rada, že žijem v takejto dobe. A za to môžeme ďakovať všetkým oddaným slovenskej vlasti, ktorí sa za nás postavili v Slovenskom národnom povstaní, pretože si určite nikto z nás nevie predstaviť, ako by to zvládal.

Samuel Plučinský, 9.A
Prednáška o SNP, ktorú sme mali minulý týždeň, bola zaujímavá a poučná. Veď vypočuť si všetky informácie o SNP od človeka, ktorý sa ho aj zúčastnil a všetky tie udalosti prežil, bol pre mňa veľký zážitok. Rozmýšľal som o tom, že prežiť všetky tieto nebezpečenstvá na vlastnej koži, by som asi nechcel. Ale je dobré, ak sa aj mladá generácia dozvie o všetkom, čo prežili naši starí rodičia počas bojov. Veď niektorí položili aj vlastné životy preto, aby sa ďalšie generácie mali dobre a žili v bezpečí bez vojen.

Simona Dubňanská, 6.A
29.08.1944 – 24 – hodinový časový úsek, v ktorom sa stalo niekoľko dôležitých udalostí, no dá sa povedať, že aj pre okolité štáty. SNP – Slovenské národné povstanie, významný počin Slovákov, ktorý nám prišiel do našej školy priblížiť jeho účastník – pán Štefan Marczy. Z jeho rozprávania som usúdila, že život v tej dobe sa ani zďaleka nepodobal na prechádzku ružovou záhradou. Všetko bolo o odvahe, vytrvalosti a predovšetkým o spolupráci. Som ohúrená tým, ako niektorí riskovali svoj život pre našu vlasť. Obdivujem aj pána Marczyho, že dokázal pozbierať toľko odvahy a vydal sa na nebezpečnú cestu do mesta po mäso, ktoré bolo potrebné ísť zakúpiť. Mesto sa priam hemžilo Nemcami. Niekto si povie: " Išiel len po mäso, to by zvládol každý." Ľahko sa to povie, no málokto by to aj uskutočnil. Veď predsa, pán Marczy bol jediný z jeho skupiny, kto sa na tú cestu odhodlal. Týmto by som chcela vyzdvihnúť jeho odvahu. Ďalej si myslím, že v tých časoch bolo ťažšie sa udržať duševne ako fyzicky. Už len odlúčenie od rodiny bolo frustrujúce, nehovoriac o psychickom nápore Nemcov. Ale nič netrvá večne a ani nadvláda a utláčanie netrvalo. Slováci sa postavili Nemcom, dá sa skonštatovať, že sme boli prví. Tým sme napravili svoju chybu, pretože najprv sme Nemcom pomáhali... ja si však myslím, že inak sa ani nedalo, nadvláda bola silná a my sme museli akceptovať požiadavky tých „vyššie postavených". Nakoniec by som sa ešte chcela vyjadriť k samotnému Hitlerovi...môj názor na neho je taký, že to bol psychicky nevyrovnaný človek s nespravodlivým úsudkom...niekedy uvažujem nad tým, čo by robil keby sa narodil ako Žid. Nemal by takéto úsudky? To nikto nevie, skrátka nikdy sa nemal dostať na také významné postavenie...ale stalo sa, minulosť nezmeníme. Som rada, že som sa narodila na Slovensku, kde žili a ešte žijú ľudia, ktorí VEDIA ťahať za jeden koniec. Slovensko aj v dnešnej dobe potrebuje svojich „povstalcov", ktorí sa za naše Slovensko nebudú hanbiť, ale budú naň hrdí v dobrom, aj v zlom. Na koniec veľké ĎAKUJEM vtedajším Slovákom, pretože bez toho, čo urobili by tu ani väčšina z nás nebola.