Úcta a starostlivosť o starých ľudí by mali byť súčasťou nášho každodenného života. Veď práve týmto ľuďom vďačíme, že svojou láskou, prácou, odriekaním, trpezlivosťou, múdrosťou,... tvorili svet, v ktorom môžeme dnes žiť.

Skúsme si položiť otázku, či vďačnosť za všetky tie hodnoty, ktoré pre nás vytvárali počas svojho určite častokrát neľahkého života je samozrejmosťou pre mladšiu generáciu. Netreba veľa... niekedy stačí úprimný úsmev, či pozdrav, návšteva alebo len krátky rozhovor na ulici, uvoľniť miesto v preplnenom autobuse aj keď je okolo mňa hŕba kamošov, pre ktorých je toto moje gesto trápne. Niekedy stačí málo, aby sa srdce starého človeka rozohrialo....
Preto žiaci 6. A po dlhom uvažovaní ako poďakovať starkým a spríjemniť im aspoň jedno októbrové popoludnie dospeli k názoru, že naozaj netreba veľa...
Pozvali sme našich starých rodičov na palacinky. A bola to veru vydarená akcia – každé vnúča samo pripravilo pre svojich starkých palacinku, teplý čaj či kávu, mamky nám poslali chutné koláče, v pozadí zneli nestarnúce repeťácke melódie a my sme s otvorenými ústami počúvali o tom, ako naši starí rodičia chodili do školy. Nedalo nám, aby sme si neoverili, čo si zo svojich školských lavíc ešte pamätajú, a preto sme pre nich pripravili mini kvíz, v ktorom uspeli naozaj výborne. Všetci sme z tejto akcie odchádzali s dobrým pocitom, veď sme boli s tými ktorých NESMIERNE ĽÚBIME a ktorým za všetko ĎAKUJEME.

Mgr. Silvia Bukovičová

img_0527