|
Dňa 27. 10. 2016 sme navštívili Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, kde sme sa ocitli na krásnom muzikálovom predstavení – Jana z Arku. Prečo práve divadlo? Pretože ho milujem. V akejkoľvek forme. Činohru, muzikál, balet či operu (pri opere ešte nie som celkom doma, lebo operní speváci spievajú často všetci naraz a nie to isté, pričom sa im nedá vždy celkom rozumieť). Divadlo je mi známe už od skorého detstva. S rodičmi som občas chodievala do divadla na rozprávky. Aj v škôlke a neskôr v škole zažívame aspoň dva alebo trikrát ročne divadelné predstavenie. Je to však také „divadielko na kolesách". Málo hercov, veľmi jednoduché kulisy a ani priestory nie sú vyhovujúce. Keď nám pani učiteľka Mgr. Dominika Dudžáková oznámila, že pôjdeme do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, veľmi sme sa tešili. Bolo nám v podstate jedno, čo uvidíme. Ale vybrala veľmi dobre. Ešte nás v škole upozornila, že sa do divadla máme pekne obliecť a vravela nám, ako sa máme v tejto kultúrnej inštitúcii správať. Vo veľmi skorých ranných hodinách sme deň pred jesennými prázdninami nastúpili do autobusu a plní očakávania a radosti z cesty sme vycestovali do Prešova. . .
Cesta bola veselá. A potom sme prišli do divadla. Usadili sme sa a začalo predstavenie pôvodného slovenského muzikálu Jana z Arku. Z dejepisu sme si niečo pamätali o tejto zaujímavej žene – dievčati, ale v učebnici sú to len slová a fakty jeden za druhým. Nič výnimočné. Vidieť tento neuveriteľný príbeh vo veľkom divadle a s naozajstnými hercami bolo niečo úplne iné. Bol to nádherný zážitok. Krásne prostredie, veľkolepé kulisy, výborní muzikáloví herci. Všetko nás to vtiahlo do deja. Pod stromom víl zjavil sa anjel a potvrdil slávne proroctvo: „Z náruče stromov zahalené závojom hmly vyjde vojsko, na čele ktorého bude stáť panna. Tá panna bude odomykať brány miest, od ktorých Francúzsko stratilo kľúče, až kým neodomkne bránu Remeša a nevloží korunu do rúk kráľa." Stoosemdesiat minút výborných hereckých a speváckych výkonov v muzikáli v réžii Michala Náhlika v nás doznievali aj cestou domov. Rada by som to videla ešte raz.
Lea Martinková a 8. A
|
|